Slovak Czech English German Polish

Utorok, 17. októbra 2000

Blahoslavení, čo zachovávajú právo, čo v každom čase žijú spravodlivo. Istý rabín sa spýtal jedného veriaceho Žida: „Kedy ustupuje noc dňu? Ako sa to pozná?“ Tento sa pokúsil o odpoveď: „Azda vtedy, keď vidno prvý záblesk svetla na oblohe? Alebo hádam vtedy, keď možno rozlíšiť ker od ľudskej postavy?“ „Nie“, odpovedal rabín. „Noc ustupuje dňu vtedy, keď človek v tvári druhého spoznáva svojho brata a svoju sestru. Kým sa tak nestane, noc v nás ešte zotrváva.“ (Marián Feduš, Z múdreho notesa). Človek je stvorený na obraz Boží a Boh je láska. Boh vo svojej láske a milosti dáva svietiť slnku na dobrých aj zlých, či zosiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Nezištná a nevypočítavá láska nášho nebeského Otca má byť normou kresťanského správania a konania. Máme milovať každého človeka bez ohľadu na to, ako sa k nám správa. Božia láska sa neriadi zákonom odplaty: Ako ty mne, tak ja tebe. Ak si bol skutočne uchopený Božou láskou a poznal si, že Boh teba, nehodného miluje, potom aj ty dokážeš milovať všetkých a konáš dobre všetkým. Ak naozaj miluješ, javíš sa ako jagavá hviezda uprostred tmy tohto sveta. Pros Boha, nech rozpáli tvoje srdce ešte väčšou láskou, aby si miloval aj nepriateľov. Nech nie nenávisť, ale láska je základným motívom tvojich myšlienok, slov a činov. Láska – to je to „zvláštne“ a „celkom iné“, prečo si bol aj ty povolaný do tohto sveta nelásky, sebectva a nespravodlivosti.