Slovak Czech English German Polish

Sobota, 21. októbra 2000

Roztrhnite si srdcia a nie šaty, vráťte sa k Hospodinu, svojmu Bohu! Ozajstné pokánie je bolestivé. Bolí až tak, že by sme ho najradšej obišli. Úprimné pokánie je až také bolestivé, že by sme si radšej roztrhli svoju košeľu než svoje srdce. Úprimne vyznávať hriechy, ľutovať ich a prosiť o odpustenie, je preto také ťažké, lebo to ponižuje naše pyšné ja. Boh neustále útočí na naše pyšné ja, ktoré by chcelo byť stredom sveta namiesto Neho. Vtedy, keď nás dobrota Božia nevedie k pokániu, Boh na nás hriešnych a nekajúcich ľudí dopúšťa aj rôzne skúšky a ťažkosti, aby sme nakoniec spoznali svoj pomýlený smer a svoju závislosť na Bohu. Cez tieto životné skúšky sa nám Boh prihovára: Berieš ma vážne? Kladieš ma na prvé miesto? Poslúchaš moje prikázania? Náš Boh je nielen spravodlivým Sudcom, ale tiež Bohom zhovievavým a milosrdným, ktorý nalomenú trstinu nedolomí a horiaci knôt neuhasí. Boh nám hriešnym ľuďom ešte stále zhovieva, lebo chce, aby všetci ľudia došli k poznaniu pravdy a boli spasení. Ešte stále je čas obrátiť sa k Bohu a žiť život s perspektívou večnosti. Nepremeškaj čas Božej milosti! V živote sa všeličo dá premeškať a stratený čas sa viac nedá vrátiť. Ale vo vzťahu k Bohu platí: Nikdy nie je neskoro! I dnes sa v úprimnom pokání vráť k Bohu a odpovedz na Jeho milosrdenstvo a zhovievavosť poslušnou vierou v Jeho Syna, kým máš na to ešte čas.