Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 30. októbra 2000

Tvoje ruky ma utvorili a upevnili, pomôž mi pochopiť a naučiť sa tvoje príkazy. V druhej správe o stvorení človeka (1M 2.kap.) sa hovorí akoby o dvoch štádiách nášho stvorenia. Najprv Pán Boh stvárnil človeka z prachu zeme a potom mu vdýchol dych života. Až tak sa človek stal živou bytosťou, obrazom Božím – málo menším od božských bytostí, slávnym, dôstojným, schopným podmaniť si celú zem tak, aby mu všetko – aj celé tvorstvo - slúžilo. Skúsili ste už niečo stvárniť z prachu? Ak sa vám aj podarilo niečo urobiť, bolo to nedokonalé a dlho to nevydržalo. Stačila malá nepozornosť, či slabučký otras, vietor, a váš výtvor zobral skazu. Tak hádam lepšie porozumieme obdivnému výkriku žalmistu: „Tvoje ruky ma utvorili a upevnili!“. Aj sám Pán Boh hovorí o veľkej námahe: „Beda tomu, kto sa háda so svojím Tvorcom, hoci je črepom medzi hlinenými črepmi!“ (Iz.45,9). A tak možno aj pochopíme, že Pánu Bohu veľmi záleží na zachovaní a záchrane „diela Jeho rúk“ (Jer 18,1–12). Preto nám Pán Boh dáva svoje slovo. Ním nám vdychuje dych života, aby sme sa stali živými bytosťami. Preto žalmista prosí: „Pomôž mi pochopiť a naučiť sa Tvoje príkazy.“ Pán Boh vypočul žalmistu tak, že máme z toho úžitok aj my. Z lásky k svojmu stvoreniu poslal svojho Syna, aby sme mohli aj my milovať Pána Boha. Kto miluje, ten robí to, čo sa jeho milovanému páči. Svoju lásku k Pánu Bohu dokážeme zachovávaním Božieho slova. Tak slovo Kristovo bude prebývať v nás bohate a my budeme naplnení Duchom (Kol 3,16; Ef 5,18), ktorý pôsobí život (1Kor 15, 44). Skúsme dnes, aj v ďalších dňoch, žiť každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.