Slovak Czech English German Polish

Streda, 08. novembra 2000

A predsa, Hospodine, Ty si Otec náš, my sme hlina a Ty si náš Tvorca, všetci sme dielom Tvojich rúk. Keby ste sa spýtali nejakého človeka na ulici: Prepáčte, či viete, že ste hlina? Hlina – blato – prach? Pravdepodobne by ste mali s tou osobou problémy – či už fyzické alebo aspoň ústne. Obyčajný človek si o sebe myslí: Ja som dosť dobrý, pekný, viem všetko robiť – múdrosť sa ukazuje z každej bunky jeho tela. Keď však poznáme život, vieme, aký pominuteľný je človek. Dnes ešte žijeme v dobrom zdraví, zajtra však môžeme zomrieť. Žiaden lekár nepomôže. Jeden farár nám raz povedal: „Aspoň raz za rok treba vidieť mŕtvolu, aby sme si uvedomili, akí sme pominuteľní, ako kvet trávy! Aby sme neboli nafúkaní, pyšní z toho, čo máme alebo čo vieme.“ Pozor existuje aj duchovná pýcha. Celkom iný postoj k slovu „hlina“ dostaneme, keď čítame ďalej – my sme hlina, ale Pán Boh, všemohúci Boh, je naším Stvoriteľom, Tvorcom! On vie aj z prachu urobiť najkrajšie veci – skoro dokonalého človeka. Študoval som aj ošetrovateľstvo. Najzaujímavejšie predmety pre mňa boli anatómia a patológia. Mohol som sa len čudovať, podľa akého dobrého plánu nás Pán Boh stvoril, sme naozaj dielom Jeho rúk. - Z Novej zmluvy vieme, že sme stvorení v Kristovi Ježišovi, nielen, aby sme sa obrátili k živému Bohu, ale aby sme žili podľa Božej vôle, aby sme konali dobré skutky, písal Pavol. To sú Kristove skutky, ktoré On pripravil. Treba v nich žiť, treba žiť podľa Božej vôle.