Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 28. decembra 2000

Prečo hovoríš, Jákob, a vravíš, Izrael: Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu? Na sklonku roka si človek zavše vloží hlavu do dlaní a zamyslí sa: „Aký bol tento rok? A aký som ja bol v tomto roku? Pán Boh mi sľúbil, že bude so mnou (5M 31,8) a zopakoval to aj môj Spasiteľ (Mt 28,20), len či som ja dokázal byť spojený s Ním? Či som sa riadil intenciami zákona a evanjelia? Alebo moje osobné konanie zatarasilo moju cestu pred Hospodinom?“ Už také zamyslenie sa, je dobrým znakom a svedectvom o neľahostajnosti. Spôsobí kajúcne prehodnotenie svojho celoročného a niekedy aj celoživotného počínania. Pritom uistí človeka, že Božia zhovievavosť je prítomná aj pri ňom, že sa mu ozaj „ani vlas na hlave nestratil“, aj napriek tomu, že nie vždy mal Hospodina za Hrad prepevný a nie vždy s Pavlom mohol vyznať: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus“ (G 2,20). Ak si dnes vložil/a hlavu do dlaní, milý brat, sestra, dobre si urobil/a. Pán Boh na teba čaká, aby ti pomohol očistiť cestu pred Ním a vrátil ti právo menovať sa Jeho dieťaťom. A potom, keď začneš písať novú stranu skúseností svojej osobnej viery, v Novom roku a tak ďalšom roku tvojho života, aby ti pomohol zotrvať pred Jeho tvárou.