Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 04. januára 2010

Prídem zhromaždiť všetky národy a jazyky. Prídu a uvidia moju slávu. Svedka sa nikdy nepýtajú: „čo si myslíte o tom, čo sa stalo?“ Nato nikto nie je zvedavý. Pýtajú sa ho: „povedzte nám, čo ste videli a čo ste počuli?“ V našom i v tom predchádzajúcom storočí mnoho teológov, filozofov, vedcov, umelcov i politikov verejne vyslovilo svoj názor na Ježiša Krista. Povedali, čo si o Ňom myslia a na tom nie je nič zlé, ale to je málo. Nemôžem si urobiť záver z toho, čo o Kristovi hovoria ľudia, ktorí ho ani nevideli, ani nepočuli. Musím ísť k „očitým svedkom“. Jedným z nich je Ján Krstiteľ. Všimnime si jeho odpovede vo veršoch 20 a 21! Nápadne ich skracuje. Ja nie som Kristus, nie som, nie. Prečo to robí? Preto, lebo Ján je len svedok a svedok tu nie je na to, aby hovoril o sebe, ale o tom, čo videl. V danom prípade o Kristovi. O sebe hovorí čo najmenej, len to najnutnejšie. Znak pravého svedka je v tom, že nezacláňa iným ľuďom v pohľade na svetlo – Krista. A čo to znamená zacláňať iným ľuďom v pohľade na Krista? Znamená to svedčiť o sebe a nie o Kristovi. Predkladať svoje myšlienky, názory znamená priťahovať pozornosť na seba a nie na Krista. Musíme so zahanbením povedať, že veľa takzvaného „kresťanského svedectva“ je viac svedectvom o svedkovi ako o Kristovi. Ján hovorí: nepozerajte na mňa, ja nie som dôležitý, pozerajte sa na Krista, na ňom záleží! Svedok chce byť len reflektorom, ktorý osvetľuje Krista a hovorí: pozrite sa na Neho, aký úžasný Spasiteľ!