Slovak Czech English German Polish

Piatok, 08. januára 2010

Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. Keby sa vás niekto opýtal: akého ste náboženstva, čo by ste mu povedali? Ja by som na túto otázku odpovedal tak, že nie som prívržencom žiadneho náboženstva. Hoci sa hlásim ku kresťanstvu, nepovažujem sa za príslušníka náboženstva. Preto, lebo kresťanstvo vo svojej podstate nie je náboženstvo. Každé náboženstvo totiž vyjadruje ľudské hľadanie Boha. Náboženstvo je snaha človeka nájsť cestu k Bohu. Kresťanstvo však hovorí o Božom hľadaní človeka, je to Božia cesta k človeku. Náboženstvo hovorí, čo má človek robiť, aby si naklonil Boha, a kresťanstvo zvestuje, čo Boh urobil pre človeka, aby ho zachránil. Náboženstvo je vlastne systémom zákazov a príkazov, ktorými si človek chce zaslúžiť spasenie, ale kresťanstvo – to je osobný vzťah s Kristom, ktorý dáva človeku spasenie. Teda medzi kresťanstvom a náboženstvom je priepastný rozdiel. Ježiš sa zúčastňuje cirkevnej verejnej slávnosti. „V chráme našiel ľudí“ – to je dobré, že? Ich prítomnosť bola celkom oprávnená. Tí, ktorí išli zďaleka, nemuseli niesť obetného baránka, ovečku, hoviadko, či holubicu. Všetko bolo pripravené. Dokonca aj správne peniaze na zaplatenie chrámovej dane. Čo nám príbeh chce povedať? Pán Ježiš nevyjadril len svoj protest proti formálnemu, pokryteckému, skazenému náboženskému systému. On týmto činom vyjadril súd. Bolo to znamenie konca náboženstva s jeho kňazmi, chrámom i obeťami. Vďaka tomu, že Kristus sa stal Veľkňazom, skončilo sa obdobie zákona a začalo sa obdobie evanjelia, tej úžasnej mocnej správy, že je tu dokonalé odpustenie, lebo bola prinesená dokonalá obeť.