Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 03. januára 2011

V prekypení svojho hnevu som skryl svoju tvár na chvíľu pred tebou, no večnou milosťou sa zľutujem nad tebou – vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ. Keď sa dnes pozeráme na prichádzajúci rok, mohli by sme o ňom povedať to, čo je napísané v prvej kapitole Božieho Slova o tomto svete. Je beztvárny a pustý. Ešte sa v ňom nič neudialo, leží pred nami ako nepopísaný biely papier. Vôbec nevieme, čo nás v ňom čaká. To vôbec nevyzerá dobre a v človeku to môže vzbudiť strach. Uvedomme si však, že ani tento svet pôvodne nevyzeral príliš vábne. Bol len akousi temnou prahlbinou. Podstatné však bolo to, že sa nad ňou vznášal Boží Duch a Boh hovoril. To je to, čo je dôležité aj v tomto novom roku. Je tu s nami Boží Duch. Vedie nás, sprevádza, učí. Je tu aj živé slovo živého Boha. Ono má moc z pustého a beztvarého miesta stvoriť niečo nové a krásne. V tom je naša nádej, v našom Bohu. Keď budeme mať pocit, že je okolo nás priveľa tmy, že strácame zem pod nohami, že okolo seba vidíme len smutné a tmavé veci, spomeňme si: Boh na počiatku oddelil svetlo od tmy, Boh utvoril pevnú zem, Boh spôsobil, že vyrástla svieža zeleň. A Jeho slovo, On sám, je stále rovnako mocný. Nemusíme sa báť, nemusíme pred seba hľadieť s nedôverou. Naopak, smieme sa radovať, zložiť v Ňom všetku svoju nádej, lebo stále platí: Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? (Rim 8,32).