Slovak Czech English German Polish

Utorok, 04. januára 2011

Poranené obviažem a choré posilním. V prečítaných slovách z prvej kapitoly knihy Genezis sa niekoľkokrát opakujú dve slovné spojenia: „Boh riekol – I stalo sa tak.“ Je úžasné sledovať, ako Pán Boh niečo prikázal a hneď sa tak stalo. Bez vymýšľania, bez výhovoriek i bez reptania. Kto je taký poslušný? Zem, obloha, voda. Vďaka tomu, že poslúchli Boží hlas, Boží príkaz, diali sa veľké veci. Máme veľké svetlá, ktoré oddeľujú deň od noci, máme vtáctvo na nebi a živé tvory vo vode i na zemi. A všetko to bolo dobré. Nechceli by sme, aby aj na konci tohto roka alebo na konci nášho života sa dalo povedať: „Bolo to dobré!“? Koľkokrát túžime, aby sa okolo nás a skrze nás diali dobré a veľké veci. Ibaže niekedy zabúdame, že to všetko sa deje len tam, kde Boh povie a my tak konáme. Poslušnosť je pre nás ťažkým bremenom a myslíme si, „my sme predsa viac ako zem či obloha“. Sme „Homo sapiens sapiens“, máme vlastnú vôľu, vlastný rozum a právo robiť to, čo chceme. Odnaučili sme sa dôverovať nášmu nebeskému Otcovi. Je zvláštne, že Boží Syn premýšľal úplne inak. On nepovedal: „ako Boží Syn mám právo“. Nenamýšľal si, že je viac ako Jeho Otec. V Jánovom evanjeliu 4, 34 hovorí: „Mojím pokrmom je činiť vôľu Toho, ktorý ma poslal, a dokonať Jeho dielo.“ A to, čo podľa Otcovej vôle urobil, bolo DOBRÉ! Buďme múdri, dôverujme svojmu Bohu a poslúchajme Ho! Aby aj v našom živote platilo: Potom Boh riekol. I stalo sa tak. A Boh videl, že to bolo dobré.