Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 09. januára 2011

Čuj, Hospodine, hlas môj zrána; zrána Ti robím prípravy a vyčkávam. Krátko po krste Pána Ježiša Krista Herodes uväznil Jána Krstiteľa. „Hlas volajúceho na púšti“ utíchol – prišiel Ten, koho ohlasoval. Zmenil sa teda hlas, ktorý ľuďom zvestoval Božie Slovo. Zmenilo sa aj miesto. Pán Ježiš nezostal v okolí Jordánu, ale odišiel na sever, do Galiley. A napokon sa zmenili aj poslucháči. Kým za Jánom prichádzali vo veľkom množstve Židia, teraz Pánovo slovo počuli tak Židia, ako aj ľudia z pohanských národov. Len jedna vec sa nezmenila. Zvesť, ktorú počuli: „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.“ To nás učí jednu dôležitú vec. Nie je podstatné, kto zvestuje evanjelium, či žena alebo muž, či dieťa. Nie je dôležité, kde ho zvestuje. V kostole, na ihrisku alebo pri táboráku. Nemáme si vyberať ani komu ho zvestujeme – bielym, čiernym, chudobným, bohatým, susedom či cudzincom. Každý potrebuje počuť evanjelium. Ale to, čo sa meniť nemá, je samotná zvesť. Samotné Božie Slovo. To, čo hovoril Ján, vraví i Pán Ježiš. Evanjelium sa začína slovom o pokání. I keď slová o pokání nie sú práve tým, po čom svet túži, On ich zvestuje, lebo to je Božie Slovo. Možno dnes ľudia nechcú počuť čisté Božie slovo. Hľadajú si niečo milšie pre uši. Napriek tomu sa naša zvesť nemôže zmeniť. Stále mám zvestovať to, čo Pán Ježiš. Pretože len to ich môže priviesť k záchrane. Buďme verní vo svojej úlohe a hovorme Božiu Pravdu!