Slovak Czech English German Polish

Piatok, 14. januára 2011

Ámos povedal: Hospodine, Pane, odpusť! Ako obstojí Jákob, veď je primalý? I oľutoval to Hospodin. Nestane sa! riekol Hospodin. Prvých 11 kapitol knihy Genezis nám jasne vykresľujú hĺbku slova „deformácia“. Pojem „deformovať“ znamená zmeniť tvar, podobu, pretvorenie, znetvorenie toho, čo bolo pôvodne krásne a dobré. Pri pohľade na svet a ľudí okolo nás nájdeme veľa príkladov deformácie, ktorá sa prejavuje ako strata vedomia Božej prítomnosti. V dnešnom texte čítame o Božom pohľade na zdeformovaný svet. Božia tvár nie je zahalená rozčúlenosťou, ani škodoradosťou, ale ľútosťou a bolesťou, s ktorou Boh vynáša súd nad deformovaným svetom. Tu zaznieva jasné Božie „NIE“ všetkým deformovaným spôsobom života. Je vždy veľkým požehnaním pre nás, ľudí, nechať pôsobiť tento Boží pohľad na naše srdcia – ak ho precítime, vnútorne prežijeme a necháme si ním preniknúť svoje srdce. Vtedy spoznáme pravdu o našom skazenom vnútri. No z Božej bolesti a ľútosti sa nerodí len spravodlivý súd, ale aj milostivý skutok záchrany: Bol človek, ktorý našiel milosť (priazeň) v Božích očiach. Bol ním Nóach. Svoju milosť preukazuje Boh len pokornému a skľúčenému srdcu. A práve pokora bola v skazenom svete stratenou hodnotou, ktorú Boh našiel v Nóachovom srdci. S pokorou prijal úlohu stavať koráb podľa Božích staviteľských plánov. Budovanie, ktoré napokon prinieslo bezpečnú plavbu a záchranu. Do nového sveta sa má preplaviť na korábe, v ktorom majú tvoriť spoločenstvo – on a jeho manželka, synovia a ich ženy. Ide o spoločenstvo, kde brat stráži svojho brata, kde dokonca aj zvieratá majú svojho druha a takto tvoria jednu veľkú rodinu. Ako sa plavíme do nového sveta vo svojich koráboch my – rodiny, cirkvi? Do korábu záchrany vstúpili len tí, ktorí prijali Božiu milosť a začali stavať podľa Božích plánov. V akom stave je ten náš koráb? Vieme sa navzájom zniesť a spoločne prikladať ruku k dielu?