Slovak Czech English German Polish

Sobota, 15. januára 2011

Blízky je Hospodin všetkým, ktorí Ho vzývajú, všetkým, čo Ho vzývajú opravdivo. Každá stavba, ktorá má slúžiť ľuďom ako príbytok, na ochranu pred nebezpečnými vplyvmi, musí mať aj vstupné dvere. Tie vždy slúžia na oddelenie dvoch priestorov, vnútorného, kde žijú ľudia a vonkajšieho, odkiaľ prichádza nebezpečenstvo. Po mnohých dňoch namáhavej a obetavej práce prichádza v Nóachovom živote chvíľa, kedy opúšťa deformovanú spoločnosť starého sveta a cez dvere korábu prechádza na palubu záchrany. Apoštol Peter vo svojom liste (1 Pt 3,21) prirovnáva túto chvíľu – vstup Nóacha do korábu – ku chvíli krstu, v ktorom človek zanecháva deformovaný spôsob života a vstupuje do života korábu – cirkvi, aby unášaný vlnami rôznych búrok, neprepadol osídlu smrti, ale bol zachránený a bezpečne pristál na Božom vrchu. Svätý krst to sú tie dvere, ktoré nám, ľuďom, zhotovil sám Kristus, aby sme skrze ne mohli bezpečne nastúpiť do korábu záchrany a spoločne s Ním sa plaviť po mori času do večnosti. Krst je teda začiatok plavby, na ktorej sú potrebné viaceré veci – jedlo – Božie Slovo, neustály kontakt skrze otvorené okno nádeje – modlitba a dôležité je aj budovanie spoločenstva druhov, bratov a sestier. Všetky tieto veci majú jediný zmysel, budovať vieru v Toho, ktorý nás svojou milosťou zachránil tak, že nám otvoril dvere korábu skrze svätý krst. Dnes je ešte čas nastupovania a pozývania na jeho palubu aj iných, preto využime tento čas podobne, ako Nóach a pozývajme, pomáhajme nastúpiť každému z rodiny, práce, okolia. Lebo príde chvíľa kedy to už nebude možné. Bude to chvíľa, o ktorej hovorí Pán Ježiš (Mt 25,10b): „Prišiel ženích; pripravené (panny) vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili“. Aj v Nóachovom prípade to bol Pán Boh, ktorý za ním zatvoril dvere do korábu. Teda nie smrť zavrie dvere za naším životom. Tie vždy zatvára Božia ruka, ktorá raz tieto dvere aj otvorí a nám sa ukáže nový Boží svet. Pozveme aj dnes niekoho na palubu záchrany svojím slovom alebo skutkom?