Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 16. januára 2011

Nepokúšajte Hospodina, svojho Boha. Žijeme vo svete, kde sú dôležitým indikátorom kvality života ľudské zmysly – chuť, čuch, sluch, hmat, zrak. Všetko, čo sa vymyká týmto zmyslom, človek často vníma ako nereálne. Jedna z podôb Božieho trestu pre človeka bola strata Božej blízkosti a prítomnosti, strata vnímania Boha zmyslami. Po vyhnaní z raja ostala jedna skutočnosť, ktorú Augustín vyjadruje slovami: „Nepokojné mi je srdce, Bože, pokiaľ nespočinie opäť v tebe“. Aj keď Boh stvoril človeka na obraz Svojej slávy, aby odrážal Jeho prítomnosť, predsa pádom do hriechu človek túto slávu stratil. Dokonca už ani tí, ktorí boli Bohu najbližší, Ho viac neuvideli tvárou v tvár. Mojžišovi hovorí: „Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek ma neuvidí...“ (v. 20). Jediné, čo mohol Mojžiš vidieť, bola „Hospodinova sláva“. Symbol Božej existencie, Jeho blízkosti. Pre ľudský zrak je viditeľná, ale nie priamo, iba v závoji oblaku. Preto Boh v Kristovi na seba berie ľudskú podobu. Je to okamih najbezprostrednejšieho prejavu Božej prítomnosti na Zemi od doby raja. Dnešná druhá nedeľa po Zjavení hovorí, že prvýkrát vyjavil Ježiš svoju slávu na svadbe v Káne Galilejskej, teda v rodine, v domácnosti, kde riešil ľudský nedostatok. Tam, kde vzniklo prvé zlyhanie – v rodine, Boh vyjavuje nanovo Svoju slávu, aby na Neho hľadeli očami viery. A tu je poslanie pre nás, kresťanov: Dať poznať svetu Božiu slávu tak, ako sa prejavila v Kristovi. Ako môže môj život odrážať Božiu slávu? Ako byť prostriedkom, cez ktorý Boh prehovorí k ľuďom dnešnej doby? Máme prosiť o dar Ducha Svätého, aby sme mohli zamerať pozornosť na veci, ktoré nie sú vnímateľné zmyslami a uvádzať ich do každodennej reality. A ak sa ťa niekto spýta: „Ako môžeš veriť v Boha, ktorého si nevidel?“, odpovedz: „Otvor oči, a pozeraj, veď Jeho sláva sa zjavuje priamo pred tebou!“