Slovak Czech English German Polish

Piatok, 21. januára 2011

Vzmuž sa, všetok ľud krajiny – znie výrok Hospodinov – a pracujte, lebo ja som s vami. Po prečítaní tohto príbehu si možno povieme: „nedalo sa z tých 350 rokov Nóachovho života po potope vybrať niečo krajšie?” Božie Slovo je však slovom pravdy a reality. Ani pri zbožných a veľkých hrdinoch viery nezakrýva aj ich slabosti a zlyhania. Nie je to napísané preto, aby sme ich za to súdili alebo znevažovali, ale preto, aby sme vedeli, že pred Bohom nie je nič tajné a skryté a aby sme ani my nezatajovali pred druhými svoje zlyhania. Ak sa navonok snažíme vyzerať ako dobrí, zbožní, priam dokonalí (realita je však iná, pričom nikto nevie nič o našich zlyhaniach či tajných hriechoch), tak sme obyčajní pokrytci. -- Tento príbeh je však aj lekciou o úcte k rodičom (dnešná doba už tento pojem takmer nepozná) a ak mu chceme lepšie porozumieť, prečítajme si v 3. knihe Mojžišovej 18. kapitolu. Je známe, že pre malé dieťa je jeho otec (rodič) ten naj..., ktorý všetko vie a všetko dokáže. V období dospievania sa tento postoj rapídne mení (často, žiaľ, až k opačnému extrému). Božie Slovo nás učí, aby sme si zachovali úctu k rodičom aj vtedy, keď vieme, že nie sú dokonalí. Pamätajme, že čo človek rozsieva, to bude raz aj žať. A žne sa vždy viac (niekedy mnohonásobne viac!) ako sa zasialo. Seješ si úctu – alebo...?