Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 23. januára 2011

Dávid našiel posilu v Hospodinovi, svojom Bohu. Pri pozornom čítaní Jánovho evanjelia zistíme, že to, čo Pán Ježiš od ľudí najviac očakáva, je viera. Hľadá živú, úprimnú a osobnú vieru v Neho. A navyše nie takú: „Keď uvidím, tak uverím”. Od úradníka z nášho textu sa môžeme veľa naučiť. S vierou prešiel veľký kus cesty, aby sa dostal k Pánovi Ježišovi s prosbou o uzdravenie svojho syna – v čase, keď Pán Ježiš ešte veľa zázrakov neurobil. V „modlitbe” (prosbe) bol vytrvalý a keď Pán Ježiš jeho prosbu vypočul inak, resp. nie celkom tak, ako on žiadal, tak to s vierou prijal, „uveril slovu, ktoré mu Ježiš povedal”. Svoju vieru potvrdil poslušnosťou slovám Pána Ježiša. V Jánovi 3,36 čítame: „Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život...!” Viera bez poslušnosti Božiemu Synovi nie je tou pravou vierou. Úradník najskôr uveril (a poslúchol) a až potom sa presvedčil (a overil si – potvrdil), že Pánovi možno dôverovať. „My sme uverili a poznali...”, povedal raz Peter (Ján 6,69) – to je ten správny postup. No a záver príbehu je krásny: „uveril on i celá jeho domácnosť”. Svojim domácim (určite) porozprával o svojom stretnutí s Pánom Ježišom, o Jeho slovách a o tom, ako Mu uveril a ako Ho poslúchol. Prejav moci Pána Ježiša – uzdravenie – videli a zažili aj ostatní v dome, a tak na základe svedectva a prejavu Božej moci, v Neho uverili všetci.