Slovak Czech English German Polish

Utorok, 25. januára 2011

Duch Hospodina, Pána, poslal ma, aby som mohol dať smútiacim Sionu veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha. Pavlov postoj k veriacim v Ríme ukazuje, ako máme vytvárať duchovné vzťahy. Pavol ďakuje za ľudí, ktorých vôbec nepoznal. Neďakuje však veriacim Rimanom, ale Bohu. Bola to totiž Božia zásluha, že v hlavnom meste vznikol cirkevný zbor. Kam nesieme informácie, ktoré sa dozvedáme o druhých? Hovoríme o iných len s ľuďmi alebo aj s Bohom? Pavol po nich túžil. Chce sa s nimi stretnúť. Chce im slúžiť svojimi darmi. No on chce nielen dať, ale aj prijať. Oni sú novorodeniatka vo viere – on apoštol. No tvrdí, že tak, ako oni potrebujú jeho, tak aj on potrebuje ich. Tak, ako on má čo dať im, tak aj oni majú čo dať jemu. Chce splatiť dlh, ktorý voči nim má. Prečo bol Pavol dlžníkom týmto skupinám, ktoré tu práve vymenoval? Ja pochybujem, že by si od nich niečo požičal, ale sú dva spôsoby, ako sa človek môže stať dlžníkom. Prvý spôsob je, že si niečo od niekoho požičiam a dovtedy som jeho dlžníkom, kým mu to nevrátim. Druhý spôsob je, že mi niekto niečo dá pre toho druhého, aby som mu to odovzdal, a som jeho dlžníkom, kým mu to neodovzdám, lebo mám niečo, čo patrí jemu, nie mne. Boh aj tebe dal niečo, čo nepatrí len tebe. Prijatím evanjelia sa aj z teba stal dlžník voči druhým. A tak buď ochotný zvestovať evanjelium.