Slovak Czech English German Polish

Piatok, 28. januára 2011

Dal si im svojho dobrého ducha, aby ich priviedol k rozumu. Apoštol Pavol má v dnešnom texte pre všetkých, ktorí svoju zbožnosť chápu ako imunitu pred Bohom, veľmi zlú správu. Náboženská imunita neexistuje. Náboženské výsady neochránia. To, že si kresťan, že chodíš do kostola, platíš cirkevný príspevok a pomáhaš v cirkevnom zbore je dobré, ale to ťa nezachráni. To robíš preto, že si bol zachránený. Pavol tu odhaľuje pýchu zbožných. Existuje taký typ zbožnosti, ktorý nevedie k dôvere v Boha, ale k dôvere v seba. Keď si v duchovnom živote začneme na čomkoľvek zakladať, na svojej cirkvi, viere, poznaní, skúsenostiach, zbožnosti, začne v nás pomaly, ale isto rásť zbožná sebadôvera. Sebadôvera vždy vedie k pocitu duchovnej nadradenosti a tá sa potom prejavuje vo vzťahu k druhým. Takýto človek chce byť vodcom druhých. Každého poučuje a posudzuje. Pavol však neodhaľuje len duchovnú pýchu zbožných, ale aj pretvárku zbožných. Žiaľ, je to tak, že máločo stojí v ceste k Bohu tak, ako pokrytectvo cirkvi. Svet kvôli zbožným zavrhne aj samotného Boha. Božie Slovo nám však dnes chce vziať z rúk všetky naše tromfy. Prečo? Preto, aby nám zostali úplne prázdne ruky. A potom nám Božie Slovo ukáže na jedinú a pravú nádej, ktorej sa máme chytiť: Tou nádejou je Pán Ježiš Kristus.