Slovak Czech English German Polish

Sobota, 29. januára 2011

Tíšiš hukot morí, hukot ich vĺn a hučanie národov. Pavol v prvých troch kapitolách opisuje veľký súdny proces. V tomto procese je sudcom Boh a každý z nás je obžalovaný. A ako znie obžaloba? Všetci bez rozdielu sme vinní. Všetci sme zhrešili. Po obžalobe nasleduje obhajoba. Pavol tu hovorí niečo zvláštne. Hovorí, že pred Bohom, na Božom súde, sa obhajoba vôbec nedostane k slovu. Ako je to? Veď predsa každý má právo na obhajobu! Áno! Každý má právo, ale na Božom súde nikto z obžalovaných svoje právo nevyužije. Lebo nikto nebude mať čo povedať na svoju obhajobu. Keď príde chvíľa, že budeme mať možnosť hovoriť, obviňovať Boha a obhajovať seba, vtedy nám slova zamrznú na perách. Všetko bude svedčiť proti nám. Váha dôkazov nám zatvorí ústa. Posledné slovo si berie Sudca, aby vyniesol konečný rozsudok. A ten je jasný, celý svet je vinný. A byť uznaný za vinného pred Bohom, znamená byť odsúdený na trest smrti. Všetci sme vinní, ale nie všetci budeme odsúdení. Nasledujúci text nás posiela ku Kristovi. Náš trest sa stal Jeho trestom. Naša smrť sa stala Jeho smrťou, aby ten strašný rozsudok, ktorý zaznel na našu adresu – „vinný“, mohol byť zmenený na „nevinný“. Jediný spravodlivý zomiera za všetkých nespravodlivých, aby sme my, nespravodliví, mohli byť ospravedlnení.