Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 30. januára 2011

Teraz som tu ja; pozhľadúvam svoje ovce a postarám sa o ne. Podobá sa putovaniu po vlnách. Petrov príbeh chodenia po mori nám v rozličných etapách ukazuje, čo znamená púť viery. Viera znamená prežiť a skúsiť Krista v núdzi a tiesni. Tam, kde sa neukazuje nijaké východisko, predsa príde možnosť záchrany. Prichádza Ten, ktorý je väčší než všetky hrôzy. Viera znamená ísť ku Kristovi. A len k Nemu. Spoliehať sa len na Neho. Viera je odvážny čin. Peter „chodil po vode a šiel k Ježišovi“. Viera teda nie je skok do neznáma, do tmy. Do neistoty. Nie! Boh od nás toto nežiada. Ani Peter nešiel do neistoty, ale práve naopak. On kráča do najväčšej istoty, totiž ku Kristovi. Viera znamená odpútať sa od seba. Veriaci je ten, ktorý sa dokáže odpútať od loďky, od svojej poslednej opory. Boh od nás žiada, aby naša ruka pustila to, čo nám bolo doteraz oporou a podporou. „Poď!“ Vystúp z lode! Pusť svoje doterajšie istoty z rúk! Viera je pozerať sa na Ježiša. Keď Peter pozeral na Pána, tak k Nemu kráčal aj po vode. Keď však pozrel na burácajúce vlny, tak začal klesať, začal sa topiť. Teda aj učeník môže zlyhať a zakolísať, ale Pán ho nenechá zahynúť. Pán hneď vystrie ruku, chytí ho a pomôže mu. Viera je uctievanie. Všetci učeníci na loďke sa Ježišovi klaňali a vyznávali: „Vpravde, Syn Boží si!“