Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 31. januára 2011

Boh pozná srdca tajnosti. Za spravodlivého považujeme takého občana, ktorý nemá v trestnom registri nijaký záznam, pretože sa nikdy v ničom neprevinil. Za ospravedlneného považujeme toho, kto síce v trestnom registri mal záznam – a možno ich mal aj viac – ale boli mu odpustené a vymazané. -- Na prvý pohľad sú teraz rovnakí – pred zákonom sú čistí. V skutočnosti je však medzi nimi obrovský rozdiel. Podobne je to s kresťanom. Nie je spravodlivý, ale ospravedlnený. Nejde len o nejakú teologickú slovnú hračku, ale o podstatu kresťanstva. Preto ju reformácia posunula do stredobodu pozornosti: ospravedlnený z milosti, pre zásluhy Ježiša Krista, skrze vieru. V čom je jadro problému? Spravodlivý si zakladá na svojej spravodlivosti, je na ňu pyšný, podceňuje tých, ktorí nemajú „čistý register“ pred Bohom. Podceňuje hriešnikov, povyšuje sa nad nich (L 18,9-14). Ale to nie je všetko. Apoštol Pavel v R 3,10-14 píše: „Nieto spravodlivého ani jedného...“ V Božích očiach nie je nikto spravodlivý. Nikto sa nemôže nad nikoho povyšovať, všetci sme na tom rovnako. Všetci sme mali – a neustále máme – množstvo záznamov v Božom „trestnom registri“. Ale... a toto slovíčko na tomto mieste je jedným z najkrajších – pre nás. Naše záznamy boli vymazané... Vieme o tom? Rozprávame o tom? Správame sa ako zdarma ospravedlnení, alebo si ešte stále zakladáme na svojej vlastnej spravodlivosti? Lebo... iba ospravedlnení majú nádej.