Slovak Czech English German Polish

Utorok, 01. februára 2011

Pozdvihnime srdcia i ruky k Bohu na nebesiach! Predstavte si človeka odsúdeného na smrť. Sedí vo väzení a čaká na vykonanie rozsudku. Zrazu sa otvoria dvere a Ten, ktorý v nich stojí, hovorí: „Môžeš ísť von! Ja beriem tvoj trest na seba. Len choď, a viac nehreš!“ Odsúdenec tomu nemôže uveriť. Je to naozaj pravda? Má tomu uveriť, nemá? Má opustiť väzenie? Prijať milosť je pokorujúce a ponižujúce, ale zároveň uzdravujúce. Ten, kto uverí, získava život. Úplne zdarma. S jednou podmienkou – tento Boží čin, táto udalosť Božej milosti ho mení na nové stvorenie, ktoré sa prejavuje takto: „vo všetkej pokore, nežnosti a trpezlivosti, znášajte sa vospolok v láske a usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja“ (Ef 4,2nn). Omilostením nás Boh vedie k pokore – žiješ z milosti, sám v sebe si nemáš na čom zakladať. A zároveň nás vedie k láske – ak si novým stvorením v Kristovi, nemôžeš ináč, iba milovať Boha a blížneho. -- Nie sme ospravedlnení iba právne, že sa nám už nepočítajú naše hriechy, ale stávame sa skutočne slobodnými k láske a pokore, k novému spôsobu života. Už si opustil väzenie hriechu a smrti? Už si skutočne novým stvorením, ktoré sa prejavuje v pokore a láske?