Slovak Czech English German Polish

Streda, 02. februára 2011

Keď som hľadal aspoň jedného muža spomedzi nich, schopného vystavať múr a postaviť sa do trhliny pred moju tvár za krajinu, aby nebola zničená, nenašiel som ho. Keď sa Luther pýta na útechu v smrti, vlastne sa opytuje a hľadá odvahu k životu. Lebo čo sa v smrti dokáže ako ohňovzdorné, to sa vyplatí položiť za základ života. A čo neobstojí v smrti, nehodí sa ani pre život. -- Keď Luther hľadá základ pre svoju odvahu k životu a pre radosť zo života, má len jednu odpoveď: „Boh ospravedlňuje bezbožného!“ Toto „justitificatio impii“ je prvý a hlavný článok našej viery. (Siegfried Kettling: Typicky evanjelické).-- Tento hlavný článok viery a túto odvahu k životu objavil apoštol Pavel už u Abraháma, ktorý uveril Bohu napriek všetkým námietkam. Uveril Bohu, ktorý ospravedlňuje bezbožného. Tento objav znamená skutočný prevrat v náboženskom zmýšľaní. Bežné náboženské myslenie vníma Boha ako Toho, ktorý by mal bezbožného odsudzovať a trestať a nie ospravedlňovať. Preto hlavná myšlienka reformácie bola naozaj prevratná a často zostáva dodnes nepochopená. Kráčať v šľapajach Abrahámovej viery však naozaj znamená to, čo nanovo objavil Luther: totiž dôverovať Bohu, ktorý ospravedlňuje bezbožného. Dôverovať Tomu, ktorý aj mňa, zlorečeného a zatrateného človeka, vykúpil a vyslobodil od všetkých hriechov, od večnej smrti a diabolskej moci (MK). Toto je moja nádej v živote i v smrti, v tomto je moja odvaha k životu aj k umieraniu, lebo veľmi dobre viem, že s mojimi skutkami by som v nijakom prípade neobstál ani v živote, ani v smrti. Uveril som s Abrahámom Tomu Bohu, ktorý môže aj nemožné, ktorý môže zachrániť aj mňa.