Slovak Czech English German Polish

Piatok, 04. februára 2011

Prezrime a preskúmajme svoje cesty a navráťme sa k Hospodinovi! Čo všetko urobil pre mňa Boh tým, že ma ospravedlnil z viery? Apoštol to rímskym kresťanom vysvetľuje takto: Predovšetkým je to pokoj, alebo zmierenie s Bohom. Predtým, než sme boli ospravedlnení, žili sme pod Božím hnevom (J 3,36; R 1,18; Kol 3,6). Ospravedlnenie spôsobilo, že Boh nepočíta naše hriechy, Boh sa na nás pozerá ako na spravodlivých. Zápisy v Božom „trestnom registri“ sú zmazané (Kol 2,13-14). Druhou úžasnou vecou je prístup k milosti, v ktorej stojíme. Akoby nám bol v Božej banke otvorený neobmedzený účet, z ktorého teraz žijeme – tak vnímam Božiu milosť. Treťou vecou je nádej slávy Božej, ktorá nám je zasľúbená a ktorá nám bude daná na konci, v cieli života. Je tu však ešte štvrtá úžasná vec, ktorá nás možno nepoteší – sa chválime aj súženiami. Že by k ospravedlneniu patrilo aj súženie? Prečo súženie? Vykúpený život by sme si najradšej predstavovali bez nepríjemnosti a utrpenia. Nezabudnime, že sme ešte na ceste, že ešte trvá boj. Boh používa súženie ako živnú pôdu pre náš vzrast vo viere. Bez súženia by sme možno na Neho zabudli alebo zablúdili na križovatkách života. Práve súženia – hoci nepríjemné – usmerňujú naše myslenie správnym smerom, na konci ktorého je „láska Božia, rozliata v našich srdciach“. A to už stojí za to, aby sme vytrvali a dali sa viesť aj utrpením k vykúpeniu.