Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 21. februára 2011

Hospodin riekol: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti. Apoštol Pavel, ako príslušník vyvoleného Božieho národa Izraela, prežíval veľkú vnútornú bolesť z toho, ako sa mnohí príslušníci Božieho národa – starozmluvnej Božej cirkvi pred Bohom spoliehali na svoju cirkevnú a národnú príslušnosť. A preto kladie veľmi jasne otázku: „Kto je vlastne dieťa Božie?“ Či automatický ten, kto sa narodí rodičom patriacim do cirkvi alebo ten, kto sa cíti adresátom Božích zasľúbení? Pavel hovorí pre svoju dobu, ale aj pre Kristovu cirkev všetkých čias – „nie dietky podľa tela sú dietkami Božími, ale dietky podľa zasľúbenia sú počítané za potomstvo Abrahámovo.” Tak, ako nie všetci, ktorí patrili k Izraelu, sa narodili ako Izraeliti, mali automaticky zabezpečenú Božiu protekciu, tak ani dnes, ak sa niekto narodí evanjelickým rodičom alebo má v svojom rode významných, zbožných evanjelických predkov hneď neznamená, že je Božím vykúpeným dieťaťom. Len tam, kde sa naučíme dôverovať a prijímať Božie zasľúbenia dané a zjavené nám skrze Ducha Svätého v cirkvi, prijímame aj svoje osobné Božie detstvo. -- A toto je dôležitý východiskový moment pre cirkev Pavlových čias, aj pre dnešnú cirkev – ECAV. Keď sa totiž k Božiemu detstvu staviam ako k niečomu automatickému a samozrejmému, potom si ho ani nevážim, nie som vďačný a necítim sa byť ani k ničomu zaviazaný. Keď však Božie detinstvo prijímam a prežívam ako vzácne Božie pozvanie a obdarovanie, potom sa z toho teším a aj celkom inak využívam Bohom ponúknuté príležitosti života. Ako je to v našom prípade, či v prípade našich blízkych – som Božím dieťaťom, ktoré na základe pravdy a poznania Božieho Slova, tak ako ho zvestuje evanjelická cirkev, uverilo Božím zasľúbeniam a privlastňuje si ich v živote? Alebo som iba príslušníkom cirkvi?