Slovak Czech English German Polish

Piatok, 25. februára 2011

Hospodine, naslúchaj mojím slovám a povšimni si môj vzdych! Lebo k Tebe sa modlím! Pavel opisuje spôsob, ako sa rodí viera v srdci človeka. A pre mnohých možno až prekvapujúco hovorí, že sa to deje cez zvestovanie a počúvanie evanjelia. Toto dôležité poznanie je pre nás v prvom rade výzvou k zodpovednosti – v celej našej cirkvi, ale aj jednotlivých zboroch i v rodinách – za zvestovanie evanjelia. Pavel pekne píše, že tam, kde niet kazateľov, zvestovateľov, kde niet ani poverenia k samotnému zvestovaniu, nemôžeme ani čakať, že medzi ľuďmi nastane prebudenie. Často sa modlíme za prebudenie, niekedy sa dokonca ani nemodlíme iba túžime a snívame o prebudení, ale zabezpečili sme základne podmienky, aby bolo zvestované evanjelium? Vytvárame takéto biblické podmienky pre to, aby sa mohla zrodiť viera v srdciach tisícov stratených evanjelických duší? Ako cirkev máme poverenie aj zodpovednosť, aby sme hľadali a využívali všetky dostupne prostriedky a ľudí, aby sa evanjelium dostalo ku všetkým ľuďom. Ako cirkevné zbory máme poverenie aj zodpovednosť, aby sme sprostredkovali evanjelium nielen tým, ktorí sú pravidelne v kostole, ale aj rodinám, ktoré sa do náboženského života nezapájajú. Ako rodičia, či starí rodičia máme poverenie i zodpovednosť sýtiť evanjeliom naše deti, vnúčatá. Bez Kristovho evanjelia to nikam nepôjde. Preto je veľmi dôležité, aby sme sa všetci – v pozícii rodičov, presbyterov, farárov, seniorov či biskupov zamysleli, ako sme sa zhostili tohto svojho poverenia, daného nám od Boha. -- To druhé, čo sa nás bolestivo a osobne z tohto biblického textu dotýka, je výčitka do našich vlastných radov, do radov Evanjelickej cirkvi. Ako to, že sa nám evanjelium zvestuje toľké roky a na toľkých miestach, ale mnohých to nijako nezmenilo? A toto je už osobná zodpovednosť každého človeka za to, že majúc evanjelium na dosah, či sme si úprimne otvorili svoje srdce. Či neznie len pomimo našich zatvorených uší a sŕdc...