Slovak Czech English German Polish

Sobota, 26. februára 2011

Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou. V situáciách, keď sa nám zdá, že cirkev zlyhala, že nereaguje na Boží hlas a máme pocit, že musí prísť Božie odsúdenie a zavrhnutie, nie je to tak. Pán Boh totiž nesúdi paušálne, nehádže hneď všetkých do jedného vreca. Čo je zlé, odsúdi a odstráni, čo je živé a verné, to vo svojej milosti zachová. Pavel pripomína proroka Eliáša a jeho dobu, keď sa zdalo, že celý národ na čele s kráľom podľahol modloslužbe a Hospodinovi sa spreneveril. Verný a horlivý prorok Eliáš má pocit, že v službách Hospodinových zostal z celého Izraela už iba on sám. Nebola to však pravda. Boh si v Izraeli ponechal ešte ďalších sedemtisíc verných. Toto je teda poučenie aj pre nás, v rodinách, v zboroch i celej cirkvi, aby sme na všetko nepoužívali príliš zjednodušený meter. Tam, kde radi všeobecne kritizujeme, všetko zhadzujeme a všetko vidíme iba v čiernych farbách a záporných číslach, by sme sa mali učiť oddeľovať dobré od zlého. Zlé odsúdiť a odstraňovať a dobré vedieť pochváliť, vyzdvihnúť a pestovať spoločným úsilím. Lebo Božia milosť a múdrosť tak koná aj pri nás samých. A z vlastných životov vieme, že Božia milosť nie je niečo povrchné a lacné. Pán Boh – prv než rozhodne – vždy dôkladne a detailne skúma veci i naše životy.