Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 07. marca 2011

Zavretý som a nemôžem vyjsť. Oko mi hynie pre moju úbohosť; vzývam Ťa každý deň, ó Hospodine, vystieram k Tebe svoje dlane. Tento odsek Písma svätého mám veľmi rád, je veľmi poučný. Éliho synovia boli naničhodníci. Kedy sa z človeka stane naničhodník? Nestane sa to hneď. V jednom africkom kmeni priniesli deti do dediny zatúlaného leoparda. Starý náčelník im hneď povedal, aby ho dali preč. Všetci boli proti. Veď je taký milý, zlatý, nikomu neublíži, je ako malá mačička. Náčelník však povedal: „...ale malí leopardi vyrastú...“ Neposlúchli ho. Leopard vyrástol a stala sa z neho šelma. Prišla chvíľa, keď pocítil volanie krvi, roztrhal niekoľko obyvateľov dediny a ušiel. Vtedy si všetci spomenuli na svojho starého náčelníka. Tak je to aj s hriechom. Pozeráme na malé deti, keď robia zle a mnohokrát ich necháme pokračovať so slovami – veď sú to ešte deti. Zistíme, že nás klamali a prehliadneme to. Deti sa odvážia urobiť viac a viac a pomaly posúvajú hranicu únosnosti. A mnoho rodičov je nevšímavých ako Éli. Veď on dobre vedel, čo robia jeho synovia, ale ani raz nezasiahol, nepotrestal ich. Nakoniec len konštatuje, že sú naničhodníci. Karhá ich (verše 24 a 25) už neskoro. Vždy platilo a platí: „Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko. Keď ja budem Jano, neohneš ma mamo!“ So správnou výchovou sa začína predtým, než počneme dieťa. Najskôr vychovávajme seba, aby sme boli dobrým príkladom deťom a netolerujme ani náš hriech. Aj keď sú deti malé a v danej chvíli sa nám zdá, že je to milé, nie je to tak. Deti vyrastú a keď im hneď od začiatku nepovieme, že klamstvo je hriech, že brať veci druhým deťom nie je správne atď., keď budú dospelí, už im to nikto nevysvetlí. Prosme o múdrosť, aby sme vedeli správne vychovávať naše deti, krstné deti, vnúčatá!