Slovak Czech English German Polish

Utorok, 08. marca 2011

Veľmi ma trestal Hospodin, smrti ma však nevydal. Keď rodičia trpia pre zlé správanie detí, veľakrát si spytujú svedomie a pýtajú sa: „Kde som urobil chybu. Veď sme deťom dali všetko, čo len chceli. Ako nám to len mohli urobiť?“ Pre chyby detí asi najviac trpí rodič. Čo robia rodičia zle? Robia tú istú chybu ako Éli: „...synov svojich si viac uctil ako mňa...“ hovorí muž Boží Élimu, ale aj nám. Tá najväčšia chyba je, keď si svoje deti uctíme viac ako Boha. Svätiť sviatočný deň? Prečo? Keď pozývam deti na detskú besiedku, tak len počujem, čo všetko rodičia „musia“ urobiť v nedeľu a deti, samozrejme, s nimi. Všetko je dôležitejšie ako v deň Pánov byť v spoločenstve s Ním, uctiť si Ho a počúvať Jeho Slovo, aby som vedel, ako mám žiť. Ani samotná prítomnosť v chráme ešte nezaručuje ten správny postoj. Veď Éliho synovia v chráme rástli a predsa šliapali po všetkom, čo si mali ctiť. Dr. M. Luther hovorí: „Máme sa Pána Boha báť, Jeho milovať a len Jemu dôverovať“. Takýto postoj vedie rodiča k správnej výchove. Bázeň pred Bohom, ktorá aj nás udržuje v bdelosti, Jeho láska, ktorou máme milovať svoje deti a dôvera k Nemu, že ak Jemu vložíme do rúk naše deti, On ich bude viesť a chrániť. A to je viac ako akýkoľvek iný zážitok, ktorý by sme chceli namiesto zažiť spoločenstva s našim Pánom v nedeľu pri Jeho nohách. Nezabúdajme, čo hovorí Hospodin: „Tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja, ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, upadnú do hanby.“ 1Sam 2, 30b.