Slovak Czech English German Polish

Streda, 09. marca 2011

Na hriechy mojej mladosti a na poklesky moje nespomínaj, pamätaj na mňa podľa svojej milosti, pre svoju dobru, ó Hospodine. Na mobile je jedna veľmi dobrá funkcia, ktorú využívam takmer denne. Keď niekto zavolá, nájdem si informáciu o zmeškanom hovore a tiež číslo, z ktorého mi dotyčný volal. Samuel takúto možnosť nemal. Vedel, že ho niekto volá, ale nevedel kto. Je to zaujímavé preto, že o Samuelovi sme sa z predošlej kapitoly dozvedeli, že rástol pred Hospodinom (2,21b), bol Hospodinovi vždy milší (2,26). A tento Samuel nepoznal, že ho volá Hospodin. Nakoniec sa dozvedáme aj to, že Božie Slovo bolo v tých dňoch vzácne a prorocké videnie nebývalo časté a zrejme preto Samuel nepoznal Božie volanie. No dnes sa na niečo také odvolávať nemôžeme. Božie Slovo je tu. Je tu v rodnej reči, ktorej môžeme rozumieť, je tu tak často, že sa nedá povedať, že ho nemáme kde a kedy počuť. Otázka je, či počujeme Jeho volanie a či mu rozumieme. Vždy, keď prídeme do spoločenstva, kde sa Slovo Božie zvestuje, máme mať na perách prosbu: „Hovor, Hospodine, lebo Tvoj služobník/nica počúva“. A môžeme počuť niečo také, „že každému, kto to počuje, zazuní v oboch ušiach“. Boh k nám hovorí, keď sme osamote, ale aj keď sme v spoločenstve. Je potrebné len mať vnímavé srdce, aby sme počuli Jeho hlas, ktorý povoláva, osvecuje, posväcuje, zachováva vo viere a posilňuje v nádeji. Počutie Božieho hlasu je jednou z dôležitých častí výchovy. Počuj aj dnes Jeho hlas!