Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 21. marca 2011

Hospodin hovorí: Ochránim ho, lebo pozná moje meno. Kráľ Saul porazil filištínske stráže, práve to ich však zmobilizovalo. Mnohonásobná prevaha nepriateľov naháňala Izraelitom ukrutný strach. Poskrývali sa do jaskýň, dier, skál... jednoducho niekam, kde by ich nikto nenašiel. Ako prehovára toto slovo dnes do nášho života s Bohom? Dá sa povedať, že každý cirkevný zbor či spoločenstvo môžeme prirovnať k izraelskému ľudu. Nejeden z našich cirkevných zborov čelí rôznym bojom, ktoré nie sú len ohrozením zvonku, ale mnohokrát i zvnútra, z vlastných radov. Kľúčovou postavou bol kráľ Saul a jeho vzťah s Bohom. Pre nás je kľúčovou osobou kňaz, ale veľký dôraz kladiem na jeho osobný vzťah s Pánom Ježišom. Saul svojvoľne vykonal, čo si myslel, že je správne a nezachoval to, čo mu prikázal Hospodin. Bohužiaľ, aj v našich zboroch veľakrát konáme veci bez toho, aby sme sa pýtali Pána Boha, čo On na to. Kam sa vytráca naša dôvera, že máme mocného Boha, ktorý nás nikdy neopustí a vie nám pomôcť? Reálne sa pozrime na naše cirkevné zbory, z roka na rok sa znižujú počty veriacich v nich presne tak, ako v prečítanom texte. Saul začal bojovať s 3000 mužmi a nakoniec mu zostalo iba 600 mužov. Čo to spôsobilo? Žeby to bol dôsledok Saulovej neposlušnosti? Varujme sa byť pasívnymi kresťanmi! Nehrajme sa na „mŕtvych chrobákov“, keď nás niečo ohrozuje! Radšej sa stretnime, modlime za našich kňazov, aby ich vzťah k Pánovi Ježišovi bol živým a zdravým spojením a aby tak viedli ľudí k pravému Kráľovi kráľov!