Slovak Czech English German Polish

Piatok, 01. apríla 2011

V deň svojho súženia hľadám Pána, v noci je moja ruka vystretá a neochabuje. Včera sme videli, že je dôležité zisťovať Božiu vôľu. Dnes nasleduje ďalšia lekcia. Dávidovi povedali slová, ktoré zapadli do situácie: „Toto je deň, o ktorom ti hovoril Hospodin: Vydám ti tvojho nepriateľa do rúk, aby si s ním naložil, ako uznáš za dobré“. Áno, bol to výnimočný deň. Verím, že ho dal Hospodin. Saul sa správal ako nepriateľ a bol vydaný do Dávidových rúk. Ten s nim urobil, čo uznal za vhodné. -- Povrchní radcovia mu však podstrčili, čo by mal za vhodné uznať. Koľko vojen a politických ambícií si povrchní kresťania ospravedlnili takýmito výkladmi? Dávid však odmieta postúpiť v kariére vlastnými silami – veď pomsta patrí Bohu (5M 32,35; R 12,19). Radšej Saula nazýva otcom. Pravda, nezabudne ho napomenúť. Napomínať treba, ale nie likvidačne, nie v snahe dostať sa nad druhého človeka! Vidíme tu aj predobraz kresťanstva, ktoré povstalo uprostred judaizmu. Vieme, že Veľrada prenasledovala Krista a Jeho učeníkov, ale zabíjať Židov nemalo nič spoločné s kresťanstvom! Bolo treba povedať: „Ste v istom zmysle otcami vo viere. Poznali ste Krista už na púšti, hoci nebolo zjavené Jeho meno (1.Korintským 10,4), vážime si vás!“