Slovak Czech English German Polish

Sobota, 02. apríla 2011

Hospodin hovorí: Vyslobodím ho, lebo sa ma pridŕža. „Taký zloduch, že sa s ním nedá hovoriť“ – sú slová adresované Nábálovi, ale ani nás nenechajú na pokoji. Nakoľko máme uši otvorené? Na pochvalu áno. Ale o tú nejde. Dokážeme počúvať slová podriadených, či slabších? Napríklad detí? Boh nám ich zveril, aby sme im pomohli orientovať sa vo svete. Istý odborník povedal, že dieťa je ako kozmonaut na neznámej planéte vo vozidle, ktoré nevie riadiť. Nevie sa vyjadrovať a keď ho tlačí potreba, reaguje všelijako. Niekedy príliš ticho, inokedy príliš nahlas. Obetujme čas na počúvanie! Inak si zakríknutosť pomýlime s pokojom a zúfalstvo so vzdorom a dieťaťu ublížime. Citlivo vnímajme, v akom stave je jeho duchovný život a vzťah k Bohu, inak ho znásilníme vlastnými predstavami a urobíme z neho farizeja! -- Počúvame tiež, čo „Duch Svätý hovorí: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia ako pri roztrpčení v deň pokúšania na púšti“ (Židom 3,7-15; 4,7) – a to dokonca trikrát za sebou! Boh môže prehovoriť priamo, ale častejšie to robí cez Bibliu, inokedy cez svoje telo, teda cirkev alebo cez zdravé svedomie. Môže nás dokonca osloviť mlčiaca príroda: „Boh stvoril Slnko, ktoré svieti na všetkých, prečo by sme si nemali vážiť aj tých, ktorými iní opovrhujú?“