Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 03. apríla 2011

Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia. Vieme, že do Judáša vstúpil Satan bezprostredne po prijatí chleba z Kristovej ruky (Ján 13,27). Pán Ježiš v našom texte píše, že Jeho slová sú „duch i život“, ale tým, čo neveria v Neho, aj tak nepomôžu. A akým ľuďom ich Pán pánov adresoval? Tým, čo Ho dovtedy nasledovali, čo neváhali putovať na nehostinné miesta, len aby počuli Jeho kázanie a videli Jeho skutky. Neostali pri hodine do týždňa, ako mnohí z nás. Keď vidím ich vieru, pýtam sa: „Kde je tá moja?“ -- A predsa... Predsa neverili. Neverili Jemu, ale svojej predstave o Mesiášovi. Svojim túžbam o politickom víťazstve, či zdraví. Kým Jeho vystúpenie išlo v súlade s ich plánmi a predstavami, išli s Ním. Nie preto, že by chceli ísť v Jeho šľapajach, ale preto, lebo On išiel v tých, čo si sami vychodili. -- Pán Ježiš vstupuje aj do našich koľají. Niežeby boli najlepšie! On nechce nasledovať nás, ale vie, že sme tak zameraní na svoju cestu, že tej Jeho by sme nevenovali ani pohľad. Musí prísť k nám. Odhrnúť sneh prekážok, na ktoré sme zameraní. Posvietiť na cestu, aby sme sa nemotali naslepo a nevrážali do vecí, ktoré preplnili náš život. Daruje nám tak čas. Ako ho využijeme? Upneme sa na Neho tak, že keď opustí naše koľaje, pôjdeme s Ním?