Slovak Czech English German Polish

Utorok, 12. apríla 2011

Ten, ktorý rozptýlil Izrael, zhromaždí ho, bude ho strážiť ako pastier svoje stádo. V našom texte opäť vidíme, ako Boh pripravuje svoje dielo a koná aj mimo nás. Učeníci odchádzajú z Betánie do Jeruzalema a nachádzajú všetko potrebné na prípravu veľkonočného stolovania. Boh pripravil danú chvíľu na mocné svedectvo o svojej veľkej láske. Deje sa to zvláštnym spôsobom. Pán Ježiš svojich učeníkov najprv zarmucuje, keď im oznamuje, že jeden z nich Ho zradí. Hneď potom však, aj keď tomu celkom nemôžu rozumieť, im odhaľuje, že onedlho vydá svoje telo a vyleje svoju krv na odpustenie hriechov. Prežívajú majestátnosť chvíle a Božiu prítomnosť. Aká veľká radosť a bázeň to však pre nich bola, naplno pochopili až o niekoľko dní. Rovnaká radosť sa objavuje aj v našich srdciach, keď dokážeme v chlebe a víne rozoznať telo a krv Pána Ježiša, Baránka obetovaného za naše hriechy. Aby sme túto hĺbku Večere Pánovej rozoznali, potrebujeme byť najprv zarmútení. Zármutok, ktorý nám môže slúžiť na spasenie, je zármutok nad našimi hriechmi. Jedine pokánie nás aj dnes privádza k tomu, aby sme rozoznali obeť Pána Ježiša Krista. Večera Pánova je pamätníkom Jeho obete. Tak, ako sa meniace vlády snažia zničiť pamiatku na predchádzajúce vlády, tak isto sa diabol snaží vymazať pamiatku na umučenie Pána Ježiša. Robil tak od jej ustanovenia a robí tak až dodnes. Filmami, knihami či ohováraním a klamstvami. Nedovoľme mu, aby nám vzal, zosmiešnil, či pošpinil pamätník večere Pánovej! Je svedectvom pre veriacich, nie neveriacich.