Slovak Czech English German Polish

Piatok, 15. apríla 2011

Lebo ako dážď a sneh padá z neba, a nevracia sa tam, ale napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich z úst. Včera sme sledovali boj Pána Ježiša o podriadenie sa vôli svojho Otca. Dokázal to a teraz je pred Ním úloha, aby svoje rozhodnutie naplnil. Na čele zástupu, ozbrojeného a pripraveného na zajatie Ježiša a pre prípadný odpor Jeho nasledovníkov, prichádza Judáš. -- Na zradný Judášov bozk náš Pán odpovedá slovom: „Priateľ môj“.... Ani teraz sa mu nevyhráža, ale naopak, preukazuje mu lásku. Kto z nás to dokáže? A pritom je to vôľa nášho nebeského Otca. Ježiš ide so svojou láskou ešte ďalej. Pred Petrovým hnevom chráni Malchosa. Uzdravuje mu ucho a Petra karhá. Z ľudského pohľadu je to úplne naopak. Pán Ježiš mal možnosti, aby sa zachránil. Mohol povolať anjelov na svoju záchranu a vyjaviť Božiu slávu pre všetkých, ale Božia vôľa bola iná. O tomto vydal svedectvo aj pred zástupom. Potom sa necháva zviazať a odviesť. Ako dokážeme naše poznanie vôle Božej a naše rozhodnutie naplniť ju, premeniť na čin? Dokážeme nášmu susedovi, ktorý nás ohovára, pokosiť dvor, či odpratať sneh? Dokážeme, tomu, kto nás podvedie, s čistým srdcom bez hnevu opäť pomáhať? Pán Ježiš bol posilnený anjelom. Aj my potrebujeme posilnenie. Sčasti ho môžeme prijať od ľudí. V plnosti však z Božského zdroja, od Ducha Svätého. On nás zmocňuje, aby nás napĺňala láska Pána Ježiša, aby sme v nej dokázali žiť.