Slovak Czech English German Polish

Piatok, 29. apríla 2011

Ako mnoho je Tvojich diel, ó Hospodine! Všetky si múdro učinil; zem je plná Tvojho tvorstva. Túto vetu sme si často opakovali v rokoch totality, kedy si štát prisvojoval právo vládnuť aj v duchovnej oblasti a zakazoval ľuďom poslúchať Pána Ježiša ako najvyššiu autoritu. Kto sa postavil na odpor, musel počítať s postihom. Dnes máme náboženskú slobodu, vďaka Bohu! No aj dnes platia uvedené slová vo vzťahu k vrchnosti štátnej i cirkevnej. Pán Boh určite chce, aby bola vrchnosť tu, na Zemi, brzdou zla a oporou dobra. Lepšia je zlá, než žiadna vrchnosť. Do určitej miery je pravdou, že každá krajina má takú vládu, akú si zaslúži, akých má občanov. Ak má občianska spoločnosť dobre fungovať, musí mať dobré zákony o daniach, o cestnej premávke a pod. Štátne zákony nemajú byť v rozpore s Božími zákonmi. Slepá poslušnosť štátnej či cirkevnej vrchnosti je nebiblická. Nebiblická je aj anarchia, bezvládie, živelnosť. Záleží od občanov, kedy sa sprotivia zlej vrchnosti, kedy jej vypovedajú poslušnosť a akým spôsobom, či revolúciou (aj zamatovou), alebo novými voľbami. Dvojnásobne to platí v cirkevnej organizácii. Ak veriaci kresťan zistí, že učenie alebo prax v cirkvi je v rozpore s Písmom, má na to dôrazne upozorňovať, dožadovať sa reformy, ako to bolo v čase svetovej reformácie, a keď sa nič nezmení, automaticky sa vytvárajú podmienky pre novú organizáciu. Cirkevná organizácia má byť otvorená pre reformu podľa biblickej normy.