Slovak Czech English German Polish

Streda, 04. mája 2011

Ani do staroby a šedín neopúšťaj ma, Bože, kým nezvestujem Tvoje rameno všetkým budúcim pokoleniam. ale ten, koho Pán skrze Svätého Ducha znovuzrodil, obrátil k sebe. V kom On sám koná dobré dielo spasenia. Aký je v tom rozdiel? Slabý vo viere pozerá na seba a skúma: ako ma vnímajú iní? Autor divadelnej hry Jánošík, v podaní Radošínskeho naivného divadla, vkladá do úst hrdinu vetu: „Dobre sa štelujem?“ Slabý sa pýta: „Je moja viera lepšia od iných?“ Ja som spasený a „za vodou“. Čo ešte môžem urobiť, aby som bol dedičom večného života? -- Kresťan, ktorý je silný vo viere, sa v láske ujíma slabého. Plní požiadavku Pána Ježiša Krista danú Petrovi: „Miluješ ma obetujúcou láskou? Pas mojich baránkov! Pas moje ovečky!“ Pán priniesol obeť za všetkých a Jeho nasledovníkom musí ísť o všetkých. Preto požaduje obetavú lásku. L. B. Crowman vo svojej knihe „Pramene v púšti“ píše: „Modlíme sa za lásku k iným a Boh nám pošle zvláštny druh utrpenia – ľudí, ktorých je ťažké milovať. Hovoria to, čo nám strašne lezie na nervy a trhá srdce. Boh to robí, lebo „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá... Nie je neslušná ...nerozčuľuje sa ...všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádeja, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane“. (1K 13,4-5, 7-8). Pri čítaní týchto slov apoštola Pavla si položme otázku: „Patrím do Božieho chóru, ktorý jednými ústami oslavuje Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista Baránkovou piesňou alebo som sólista trilkujúci si melódiu vlastnej oslavy?“