Slovak Czech English German Polish

Streda, 11. mája 2011

Hľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodina, Pána – keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Putovať budú, aby hľadali slovo Hospodinovo, ale ho nenájdu. Za „Amen“ na konci listu Rímskym (v. 24) pridáva apoštol Pavol ešte pár riadkov. Je to akési P.S., ktoré pridávame, keď už máme list napísaný, ale potrebujeme ešte čosi dôležité dodať alebo zdôrazniť. Čo chce Pavol kresťanom v Ríme na úplný záver podčiarknuť? Ak z tejto dlhočiznej vety odstránime všetky vedľajšie vety a prívlastky, základná myšlienka znie ako heslo: „Jedinému Bohu sláva!“ Po latinsky Soli Deo gloria. O to má kresťanom ísť, aby jedine Pán Boh bol oslávený v ich strede. Niekedy sa aj pomerne zrelým a úspešným zborom stane, že na tento podstatný dôvod zabudnú. Viac ako na Božiu slávu začnú hľadieť na slávu svojho cirkevného zboru, na prestíž zborových budov, na slávu a dobré meno svojich spevokolov, kapiel, zborových aktivít alebo do popredia bude dávaná sláva ľudí slúžiacich v zbore. Ak by sme takto budovali vlastnú slávu, veľmi rýchlo by sme sa minuli podstaty, prečo tu ako cirkevný zbor vôbec sme. Naša služba Pánu Bohu by sa zmenila na oslavu seba. Pán Boh, ktorému máme slúžiť, by bol pre nás na vedľajšej koľaji, ale aj my by sme boli zrazu poriadne vedľa. Preto pri všetkom, čo budeš robiť, pamätaj na apoštolovo P.S.: Jedine Bohu sláva!