Slovak Czech English German Polish

Utorok, 17. mája 2011

Nech sa mu klaňajú všetci králi, nech mu slúžia všetky národy. Dávid chce Bohu vystaviť chrám. Nezačne konať ihneď, ale zavolá k sebe proroka Nátana. Pred prorokom má rešpekt ako pred Božím hovorcom a niečo také dôležité nechce robiť len podľa svojich predstáv. Správne! Lebo Bohu nemôžete diktovať, ako si Ho uctíte. Keď boli Izraeliti na púšti, Boh bol stále s nimi. Boh bol každodennou súčasťou života Izraelitov. A čo robíme my? Aj my si chceme Boha uctiť, no ako sa to často končí? Pána Boha nemôžeme zavrieť do kostolov – i keď tie kostoly fanaticky zdobíme, upravujeme – a pritom nám možno uniká niečo oveľa dôležitejšie. Boh chce mať svoj chrám v nás a ten chrám je dôležitejší než akákoľvek stavba! Boh naše kostoly nepotrebuje, veď Jemu patrí celá zem. Naše kostoly splnia účel vtedy, ak nám pomôžu udržiavať naše chrámy v srdciach v poriadku a v čistote. Ježiš Kristus v nás!