Slovak Czech English German Polish

Streda, 01. júna 2011

Hospodin riekol Jonášovi: Či sa právom rozhneval? Často sa zamýšľam nad tým, do akej miery som ešte ochotný prijať utrpenie za Kristovo evanjelium. Myslím, že to nie je len môj problém. Ešte mám v živej pamäti skúsenosti z minulého režimu. Nachádzal som sa v situácii, keď som nevedel, či sa z práce vrátim domov. Ráno som si pozrel spiace deti, lebo som si nebol istý, kedy ich opäť uvidím. Priateľa zatvorili za prevoz Biblií, ktoré nakladal u nás doma a bolo mi jasné, že ak to z neho dostanú, som na rade ja. Na jednej strane strach, na druhej nešlo cúvnuť späť. Vďaka Bohu, že dnes u nás neriešime problém väzenia za evanjelium. Viac sa zaoberáme sami sebou, nariekame nad sebou. Dôsledky za to, že som Božie dieťa, nesieme ako bremeno a nie ako výsadu. -- Pavol píše list veriacim, akoby bol na dovolenke a nie vo väzení za Krista. Nesťažuje sa, pričom si svoju situáciu veľmi dobre uvedomuje. Ťažké väzenie bez výhľadu na slobodu. Pritom sa nezaoberá sám sebou, ale v modlitbe zápasí za veriacich, aby obstáli v ťažkých skúškach a útokoch. Vie, že Boh je verný a vie o ňom. Zmysel svojho utrpenia vidí v Kristovej láske. -- Kristus oslávený v jeho živote je svedectvom a povzbudením pre iných. -- Aj do dnešného dňa vykročme s Ježišovým zasľúbením „Buď verný až do smrti, a dám ti veniec života“! (Zj 2,10).