Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 13. júna 2011

Nebudú počuť o útlaku v tvojej krajine ani o pustošení a skaze na tvojom území. Svoje hradby nazveš Spásou a svoje brány Chválou. Splavovať divokú vodu je dobrodružstvo, ale aj riziko. Posádka raftu musí byť dôkladne zosynchronizovaná, aby zvládla najmä ťažké úseky. Keby si hocikto z tímu začal veslovať po svojom, ohrozil by celú posádku. Aj cirkevný zbor v Korinte prechádzal búrlivým vývojom. Apoštol Pavol im vyčíta roztržky, duchovnú pýchu, smilstvo, súdne spory. Preto má tento list predovšetkým charakter napomenutia. Zároveň v úvode listu vyjadruje vďačnosť za to, že nemajú nedostatok v nijakom dare milosti (charis – dar Božej milosti, duchovný dar). Teda títo kresťania majú dostatočné obdarovanie od Boha, aby svoju búrlivú „plavbu“ zvládli. Apoštol však upozorňuje, že je to možné len vtedy, keď budú dary Ducha využívať nie k povyšovaniu sa nad ostatných, alebo k nejakej duchovnej exkluzivite, ale k jednote. Duch Boží zjednocuje. Tam, kde sa ľudia hoci aj duchovne obdarení hádajú a rozchádzajú, tam Boží Duch nekoná. -- Túto stať o duchovných daroch je dôležité čítať nie izolovane, ale v kontexte s celou kapitolu 12 a následnými – 13. a14. kapitolou. Tam je jasne povedané, že duchovné dary musia slúžiť k porozumeniu a jednote, k budovaniu tela Kristovho, ktorého časti sú prepojené láskou. Jeho láska je najvyšší dar a najlepšia cesta. (1Kor 12, 31 – 13, 1-13)