Slovak Czech English German Polish

Utorok, 21. júna 2011

Spas ľud svoj a požehnaj svojmu dedičstvu, buď mu pastierom a nos ho naveky. Písmo porovnáva dvoch ľudí, veriaceho a neveriaceho. Aké sú ich životné postoje nielen k majetku, ale aj k jednotlivcovi. Ak je veriaci človek verným čitateľom Božieho Slova, stáva sa prirodzene rozhľadený a inteligentný. K tomu patrí aj to, že si váži, má v úcte každého človeka. Veriaci človek prirodzene vnáša Kristov pokoj do každej situácie a riešenia každého problému, či je to v rodine alebo v zamestnaní alebo v spoločnosti. Spomínam si, ako istý politik, ktorý bol na vysokom poste, povedal: „vždy keď sa riešil nejaký problém, vyzvali ma, aby som do toho vniesol pohľad veriaceho človeka. Môj názor brali vždy vážne a celkom prirodzene ho odo mňa očakávali.“ Veriaci manželia dvíhajú svoju rodinu k Bohu, ale svoje deti vedú aj k tomu, aby boli vzdelané po každej stránke. Počas komunizmu bolo prirodzené medzi veriacimi dať svoje deti do hudobnej školy, aby sa naučili hrať na niektorý hudobný nástroj. Tak sa veriace mamičky, ktoré mali svoje deti v hudobnej škole, na rodičovskom združení dostali medzi vyššiu inteligenciu – lekárov, inžinierov a učiteľky. Rozumný v našom texte Božieho Slova je veriaci a taký posúva dopredu aj národ. A bez veľkých rečí ukazuje na Pána Ježiša, ktorý dáva duchovný aj telesný zrak. Náš Spasiteľ porovnáva život veriaceho a bezbožného v podobenstve o dvoch mužoch, ktorí stavali svoje domy. Múdry postavil svoj dom na skale. A ten druhý postavil svoj dom na piesku. Na čom a na kom chceš dnes stavať svoj duchovný dom? Ako chceš duchovne dnes dvíhať svoju rodinu, či svoj zbor a cirkev?