Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 10. júla 2011

Hospodin povstáva, aby riešil spor, a stojí, aby súdil svoj ľud. Zdá sa, že sme v posledných desaťročiach posunuli dôraz z veľkého poverenia cirkvi vo svete na problémy nášho vnútrocirkevného života. Nielen u nás, ale v celej prosperujúcej Európe nastali dni pohodlnej, prosperujúcej a život si užívajúcej cirkvi, ktorá prestáva myslieť na vec Pánovej misie. On sám o sebe povedal: „Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo“ (Lukáš 19,10). Samozrejme, my stále môžeme túto naliehavú úlohu posunúť z nášho horizontu argumentom – to je predsa Jeho spasiteľská úloha. Dobre však vieme, že On nás sám prizval k spolupráci, k zdieľaniu evanjelia ako dobrej správy určenej všetkým ľuďom. -- Kľúčovým slovom v dnešnom texte je slovo „hľadať“! Hľadajúci a čakajúci Otec posiela hľadať Syna, ktorý hľadá do svojej poslednej chvíle stratené ovce. Dokonca aj svojim učeníkom (aj nám, ak sme nimi) rozpráva svoje podobenstvá o radostných nálezoch. Nájdenie stratenej ovce, groša i strateného, márnotratného syna je sprevádzané obrovskou explóziou radosti. Potrebujeme ešte viac, aby sme videli, o čo skutočne Bohu ide? On sám hovorí o veľkej radosti v nebi z pokánia jedného jediného hriešnika na Zemi. Mohli by sme sa teda spýtať, ako praví kresťania, akú najväčšiu radosť by sme,ako cirkev, mohli urobiť nášmu Pánovi? V kontexte textu by asi nebolo ťažké nájsť správnu odpoveď: nájsť hriešnika a priviesť ho k Nemu. Ak je to naozaj tak, skúsme ísť priamočiaro v ústrety tejto úlohe: ak máme niečo nájsť, mali by sme to začať hľadať. Možno by niekto namietol: „...a je vôbec nutné hľadať?“ Ak je niekto stratený pre večnosť, asi je nielen nutné, ale nevyhnutné ho hľadať. Ináč do večnosti nevstúpi! A to by bola veľká škoda. Ak sa stane hľadanie hlavnou úlohou činnosti cirkvi, vykročíme správnym smerom. Potom to bude „už len“ o privedení k Ježišovi. Potrebujeme sa dôsledne učiť ako privádzať ľudí k Ježišovi. Pán Ježiš nám hovorí na inom mieste: „...čiňte mi z ľudí učeníkov, učiac ich zachovávať, čo som vám prikázal...“ Znamená to privádzať ich, kam? Do kostola, na biblickú hodinu, do našich vzťahov, rodín, doprostred cirkevnej komunity plnej záujmu a prijatia, do malých skupiniek veriacich, na evanjelizačné večery, nové formy stretnutí pre neveriacich...? To sú dobré otázky. Hľadajme na ne odpovede, dokiaľ je čas!