Slovak Czech English German Polish

Streda, 13. júla 2011

Boh riekol Jákobovi: Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa. Ja pôjdem s tebou do Egypta a privediem ťa zase sem. Jeden učiteľ dal žiakom otázku: „Plánujem, plánuješ, plánuje, aký je to čas?“ Na ich odpoveď reagoval: „Nie, nie, je to čas stratený, lebo aj tak to nikdy nevyjde podľa našich plánov“. Slová prečítaného Písma nie sú proti plánovaniu. Veď každý roľník, chovateľ, každý rodič musí premýšľať, čo urobí, musí pozerať dopredu. Ako príklad plánovania a zodpovednosti je pre nás mravec, ktorý si chystá v lete svoj chlieb (Pr 6,6-8). Plánovať máme a musíme, inak by to bolo nezodpovedné. Veď predsa Boh nám dal zodpovednosť za stvorenstvo, za generáciu prichádzajúcu po nás... Písmo však kritizuje, ak v našich plánoch nepočítame s Bohom. Vtedy konáme v pýche, teda v postoji, ktorý sa Bohu protiví! Veď predsa On je Pán (veď tak to vyznávame), On má a bude mať vždy posledné slovo! Preto je našou úlohou vždy sa podriadiť Jemu a v našich plánoch hľadať Jeho vôľu. Hriech (podľa v. 17) nie je iba prestúpením zjaveného zákona (1J 3,4), ale minutím, obídením Božej vôle. To je zmysel hebrejského výrazu pre slovo hriech. Pri tom našom plánovaní a potom uskutočňovaní – koľko je takéhoto zanedbania, minutia a obchádzania Božej vôle? Hľadáme Božiu vôľu alebo naplnenie našich túžob?