Slovak Czech English German Polish

Streda, 27. júla 2011

Z úst detí a tých, čo sú pri prsiach, si pevnosť založil. Často sa o Pánovi Ježišovi dočítame v Božom Slove: „...a utiahol sa do samoty modliť sa...“ -- Samozrejme, že modlitebnou komôrkou pre teba môže byť aj hluk sveta medzi ľuďmi, ale len vtedy, ak nevyhodíš zo svojho denného návyku tú svoju komôrku v doslovnom zmysle. -- Modlitba nemusí byť viazaná na jedno miesto, nemusíš byť pri svojej osobnej modlitbe zamknutý v miestnosti bez okien. Ale žiť svoj modlitebný život bez občasnej samoty, kde môžeš svojmu Bohu nerušene a slobodne všetko vyrozprávať a vyplakať sa, to sa nedá. -- Pán Ježiš odsudzuje dlhú a prázdnu modlitbu, ale nie dlhú a vrúcnu, modlitbu dôvery v zápase, kde používame svoju myseľ, triezvosť, svoje srdce a úprimnosť. -- Modliť sa znamená, že si našiel iný spôsob života, že celý svoj deň vedieš s Bohom dialóg, v srdci, v mysli. Pretože potom nebudeš brať jednotlivé situácie ako náhodu, ako osud, ale ako odpoveď na tvoju otázku, ako Jeho dar, keď si prosil, ako Jeho odmenu, keď si Ho chválil, ako Jeho upozornenie, keď si v niečom zlyhal. A uvidíš jasnejšie a veci, ktoré prídu aj dnes, prijmeš s pokojom. -- Pretože ten, kto je so svojím Bohom spojený v modlitebnom dialógu, vidí tak trochu Božími očami obraz koberca, nielen uzlíky z rubu, vidí žiariaci obraz chrámového okna zvnútra, nielen nejasné farby z vonkajšej strany a v nepochopiteľnom – Božiu ruku.