Slovak Czech English German Polish

Piatok, 29. júla 2011

Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá. V tejto krátkej kázni spomína Pán Ježiš trikrát poklad. Toto slovo je odvodené od slovesa klásť, ukladať. Ak vychádzame z týchto slov, môžeme povedať, že poklad nášho života je niečo, čo si ukladáme a na čom si následne zakladáme. Je potom prirodzené, že z tohto pokladu odvodzujeme svoju hodnotu. Môžu to byť peniaze, veci, na ktoré šetríme, môže to byť pozícia v práci, či v škole, na ktorej nám záleží. Pokladom bývajú pre nás naše deti, priatelia a ľudia, pri ktorých sa cítime šťastní. -- Každý máme svoj poklad, aj keď ho tak nemusíme nazývať. To je predpoklad, s ktorým Pán Ježiš počíta. Vie, že si v živote niečo ukladať budeme. Vie, že sme stvorení so srdcom, ktoré potrebuje k niečomu alebo k niekomu priľnúť. Radí nám preto, aby sme si hocičo neurobili svojim pokladom. Pretože tam, kde je náš poklad, položíme aj svoje srdce. V žalme 62 aj žalmista radí, že ak rastie majetok, nie je dobré k nemu priložiť srdce. Z toho, k čomu priložíme svoje srdce, sa totiž stáva poklad. V čom je nebezpečenstvo tohto pominuteľného pokladu? Môžeme ho veľmi rýchlo stratiť a náš život sa zosype ako domček z karát... -- Pán Ježiš hovorí ďalšiu zaujímavú vec. Naše hodnoty sa zvyknú prejaviť aj na našich očiach. (Pr 22,9) Náš pohľad prezrádza, aký poklad vo svojom vnútri nosíme. Pán Ježiš vie, že človeka najviac obohacuje život v láske, služba, milosrdenstvo a poznanie Nebeského Otca. To je poklad, ktorý zostane naveky. Dajme si dnes tú námahu a urobme inventúru svojich pokladov! Môžeme to urobiť aj slovami nasledujúcej piesne.