Slovak Czech English German Polish

Utorok, 02. augusta 2011

Nech nám je Boh milostivý a požehná nás! Jaro Nohavica vyjadruje v jednej zo svojich pochmúrnych piesni desivú úzkosť z končiaceho sa 20. storočia. Spieva o nevinných obetiach vojen, o nezmyselne prelievanej krvi, o falošných prorokoch a klamných chimérach, o zlatých teľatách a ich zlatých lajnách. V refréne piesne sa ako mantra opakujú slová „Pane můj, copak nevidíš a neslyšíš, pane můj, hluchý bože můj, slepý bože můj.“ Desivý obraz ľudskej existencie! Je však Nohavicova predstava Boha verná skutočnosti? Ježišov pohľad na Boha vyjadrený v dnešnom biblickom texte je o poznanie iný. Je plný nádeje. Len treba mať na zreteli, že nesmieme zostať pasívni. Treba prosiť, hľadať a klopať. Všetko ostatné je garantované Božou povahou. Božie ucho je jasne naklonené k naslúchaniu, Jeho milosrdenstvo prejavené v Ježišovi Kristovi mu nedovoľuje konať ináč. Dobrá správa pre tých, ktorí sa na tomto svete cítia bezradní, nenachádzajúc nikoho, kto by o nich prejavil záujem. Už záleží len na nás, či tomu dokážeme uveriť. Nech vám aj dnes nechýba dôvera v Božiu ochotu otvárať dvere všetkým, ktorí klopú na nebeskú bránu!