Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 04. augusta 2011

Aj to pochádza od Hospodina mocností, divný je Jeho plán, veľká je Jeho múdrosť. Ježiš je v dnešnom príbehu o dvoch stavbároch vo vyjadrovaní až netaktne priamy. Začína tým, že bez servítky nazve prvého múdrym a druhého hlúpym. Pritom sú si tí dvaja v mnohom podobní. Tak v prvom rade stavba. Obaja stavajú. Nám, ľuďom, je to vlastné. Každý z nás potrebuje domov, útulné miesto, kde môže zaliezť pred dažďom a nepohodou. Keď pritom Ježiš hovorí o svojich nasledovníkoch, nepredstavuje ich ako lepších, mravnejších, zatiaľ čo ostatných ako pokrytcov a darebákov. Domovy obidvoch môžu byť krásne a dokonalé. Druhá vec, ktorou sa domy nelíšia, je povodeň, ktorá ich zastihne. Ježiš svojim učeníkom nesľubuje, že budú uchránení pred všetkým zlým. Nič nie je evanjeliu vzdialenejšie než predstava, že kruté rany postihujú bezbožníkov a maloverných, zatiaľ čo stačí správne veriť a náš život bude ružová záhrada. To vôbec nesúvisí so slabou či silnou vierou. To, v čom sa tie domy líšia, je ukryté niekde v hĺbke, vonkajšiemu pohľadu neprístupné – navyše je to mimo nich. Nie je to dom samotný, ale podložie, na ktorom jeden dom stojí a druhý nie. Ježiš ponúka tým, ktorí sú Mu ochotní naslúchať, pevný základ. Jeho slová sú kotvou, ktorá nás môže podržať uprostred nešťastia. Len ver, počúvaj a plň ich!