Slovak Czech English German Polish

Streda, 10. augusta 2011

Ó, všetci smädní, poďte k vode! Prudké, náhle búrky s veľkým úhrnom zrážok – to je fenomén, na ktorý si postupne zvykáme aj v našich zemepisných šírkach. Situácia, v ktorej príroda ukazuje svoju silu, nie je pre človeka dvakrát príjemná. Cíti sa zrazu slabý a ohroziteľný. Prestáva mať veci pod kontrolou. Je odkázaný na pomoc niekoho silnejšieho. Nuž a práve túto lekciu, v podstate hneď na začiatku nasledovania, potrebujú zažiť učeníci – v drvivej väčšine rybári z povolania, a teda aj znalci podobných situácií. Pán Ježiš vo svojich službách totiž nepotrebuje sebavedomých, neohroziteľných a silných machrov, profesionálov, ktorí si so všetkým poradia sami a nie sú na nikoho odkázaní. On, tak ako vtedy, aj dnes potrebuje takých, ktorí dokážu uznať svoje slabosti, závislosť na Pánovi i dôveru voči Nemu. Učeníci sú pokorení. Profesionáli kričia: „Pane, hynieme!“ No v dôvere prepadajú. Namiesto nej panikária. Tak je to neraz i s nami: pokoriť nás Pán Boh dokáže veľmi elegantne. No nerobí to preto, aby nás strápňoval v očiach iných. Je to vždy preto, aby nás učil spoliehať sa na Neho a plne Mu dôverovať ako Tomu, ktorý má v rukách plnú moc. Aj v živote s Pánom Ježišom sa totiž môžeme dostať do hraničných situácií. Niekedy nás do nich privádza On sám. No On má vždy pripravené aj riešenie. Potrebuje vidieť len to, že Mu veríme... i nastalo veľké utíšenie. Nielen na mori, ale i v srdciach vystrašených učeníkov. Kiežby sme takéto utíšenie mohli skrze dôveru v Krista Pána prežívať aj my deň čo deň naplnení neutíchajúcim údivom z moci Toho, ktorého poslúchajú vetry aj more.