Slovak Czech English German Polish

Piatok, 12. augusta 2011

Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. Čo je ľahšie povedať? „Odpúšťajú sa ti hriechy?“ alebo „Vezmi si lôžko a choď domov?“ Keď som sa to dnes (6. 5. 2010) na náboženstve opýtal rómskych žiakov – štvrtákov, dosť rýchlo odpovedali, že to prvé. Veď ako sa dá povedať ochrnutému, aby sa postavil a chodil? Povedať, že sú mu odpustené hriechy, to je ľahké, ale chcieť od neho, aby chodil?! No pre Pána Ježiša nie je ťažké ani jedno, ani druhé. To, že je plne kompetentný hriechy odpúšťať, dokazuje tým, že ochrnutého uzdravuje. To odpustenie Ho síce ešte vyjde pekne draho, bude Ho to stáť život, ale to nič nemení na skutočnosti, že On má od svojho Otca kompetenciu odpúšťať. Na Ježišovom postupe vidíme, na čo kladie pri človeku dôraz. Dôležité je vnútorné uzdravenie. A keďže chorobou nás všetkých je hriech, musí byť odstránený. Odstránený je odpustením a obeťou Božieho Syna. Až potom prichádza na rad telesný handicap. Ježišovi totiž záleží predovšetkým na našej večnej spáse, a tá sa bez odpustenia – vnútorného uzdravenia nedá dosiahnuť. Zdravé telo je fajn. No len preto, že sme zdraví, ešte nebudeme spasení, ak naše vnútro hynie pod náporom neodpusteného a nevyznaného hriechu. Druhá vec sú priatelia. V núdzi ich človek spozná najlepšie. Ochrnutý by o tom vedel hovoriť svoje. A nakoniec: dôvera všetkých voči Pánovi Ježišovi, že On má moc. Ďakujme dnes za uzdravenie duše i tela! Ďakujme za priateľov, ktorých máme! Prosme, aby sme i my boli vernými a obetavými priateľmi pre druhých! A konečne: majme vieru v Pána Ježiša, ktorý má moc!